Voda a vlhkosť prichádzajúce zo zeme a zrážkami z ovzdušia sú odvekými nepriateľmi dreva. Nie sú však jedinými zdrojmi problémov drevostavieb pri ich zápase s vlhkosťou. Aj v interiéri sa totiž pri varení či sprchovaní, ale aj dýchaní produkuje vlhkosť, ktorá je vo forme vodných pár rozpustená vo vzduchu. Tieto pary majú snahu vstupovať do konštrukcií domu. Ak sú obvodové steny, či krov drevostavby nesprávne navrhnuté alebo zhotovené, môže táto vlhkosť v konštrukcii napáchať veľké škody.
Z tohto dôvodu je základom našich rodinných domov tzv. difúzne uzavretá konštrukcia. Technológia je charakteristická tým, že pri nej nedochádza k žiadnemu vstupu vodných pár do konštrukcie a tým sa zamedzuje možnosti vzniku podmienok pre rast drevokazných húb, plesní, či hmyzu. Akákoľvek vlhkosť je teda zadržovaná v obytnom priestore interiéru a konštrukcia drevostavby je úplne bez vlhkosti. Množstvo vlhkosti v interiéri musí byť zároveň odvedené z objektu pomocou vetrania, digestorom, rekuperáciou prípadne inak.
Ako vlastne vzniká difúzne uzavretá konštrukcia drevostavby?
Z vyššie uvedených dôvodov sa steny drevostavieb opatrujú z interiérovej strany parozábrannou fóliou, ktorá zamedzuje prieniku vodných pár do konštrukcie. Ide o fóliu umiestnenú v blízkosti vnútorného povrchu konštrukcie, ktorá zabraňuje vnikaniu vlhkosti do konštrukcie steny. Od veľkosti difúzneho odporu, ktorý stavebný materiál kladie záleží rýchlosť prestupu vodných pár konštrukciou. Práve neporušená a nepriepustná parozábranná fólia je podmienkou funkčnej difúzne uzavretej konštrukcie.
Vo všeobecnosti platí, že technológia skladby stien, či už difúzne uzavretých alebo otvorených, závisí od jednotlivých zhotoviteľov. Nižšie uvádzame detail skladby stien, ktorú používame pri stavbe rodinných domov z dreva:
