Domy s takmer nulovou spotrebou energie – nulové domy – sa v záväzných dokumentoch prvýkrát objavili v roku 2010 pri schválení smernice Európskeho parlamentu a rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Niekedy býva táto smernica označovaná ako EPBD II (Energy Performance Building Directive II).
Jednalo sa o obrovský skok vpred, pretože podľa tohto dokumentu majú byť najneskôr od roku 2020 všetky nové budovy s takmer nulovou spotrebou energie! O nulových domoch sa mnoho písalo, diskutovalo a rada ich existuje už dnes. Ale aby všetky nové domy boli nulové a táto požiadavka bola v záväznom dokumente, to bola úplná novinka.
Uvedená smernica ukladá členským štátom EÚ previesť jej požiadavky do prostredia jednotlivých členských štátov a zapracovať ich do vlastných zákonov.
Podiel budov na celkovej spotrebe energie v EÚ je 40%. Tento sektor narastá, čo bude mať za následok zvýšenie spotreby energie. Zníženie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov preto predstavujú dôležité opatrenia potrebné na zníženie energetickej závislosti EÚ a emisií skleníkových plynov.
Na základe toho bol pre Európu je stanovený do roku 2020 cieľ 20 – 20 – 20:
- Zvýšenie energetickej účinnosti o 20%
- Zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v celkovej spotrebe v EÚ na 20%
- Znížiť emisie skleníkových plynov o 20% v porovnaní s úrovňou z roku 1990
Členské štáty stanovia minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a tieto požiadavky budú také, aby ich splnenie bolo nákladovo optimálne – tzn. aby bola rovnováha medzi vstupnou investíciou a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy.
Členské štáty zabezpečia, aby:
- do 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie a
- po 31. decembri 2018 nové budovy používané a vlastnené verejnými orgánmi, boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie.