Premýšľali sme o veľkých rozhodnutiach v živote: o tom, ako sa vlastne ľudia rozhodujú ohľadom svojej kariéry, vysokej školy, manželky, miesta pre život, … V rámci týchto rozhodnutí sa stavba alebo kúpa svojho vlastného domu radí s určitosťou k tým najťažším.
Takéto rozhodnutie je zložité predovšetkým po emočnej stránke. Rovnako, ako mnoho z iných veľkých rozhodnutí, je teda viac emocionálne ako racionálne. Vo všeobecnosti si totiž ľudia svoj dom nevyberajú; oni sa doňho zamilujú.
Súčasťou tohto procesu zamilovania sa je na jednej strane estetický zážitok: pocit šťastia a radosti, ktorý dostanete do 10 sekúnd po zhliadnutí návrhu Vášho domu alebo po jeho úvodnej obhliadke. Na druhej strane, ašpiratívnou časťou je, keď sa ľudia do svojho domu zamilujú, nie sú v skutočnosti zamilovaní do stien a strechy; sú zamilovaní do krásnej vízie ich budúceho života.
Proces spomínaného zamilovania sa je rozhodne mätúci a záhadný. Keď kupujete alebo staviate dom, robíte stresujúce a veľké finančné rozhodnutie, ktoré je založené na súbore emócií, ktoré nedokážete kontrolovať, plne im nerozumiete a nemôžete zachytiť žiadnym konkrétnym spôsobom.
Amorov šíp bývania má tendenciu zasiahnuť Vás nepripravených. Budete sa na Váš dom len pozerať a začnete sa správať inak. Ocitnete sa v situácií, kedy hovoríte o tom, kam dáte svoj nábytok; máte pocit bezmocnosti, keď sa dozviete o jeho nedostatkoch; cítite nutkanie chváliť sa domom svojim priateľom; budete cítiť pohodlie, keď vojdete do spálne alebo kúpeľne; cítite sa nervózne len pri pomyslení, že ho nemáte.
Výber domu je náročný takisto po psychologickej stránke. Celý proces Vás núti oddeliť si to, čo si myslíte, že chcete od toho, čo naozaj chcete. V realitných kanceláriách preto existuje fráza: „Kupujúci klamú, pretože na začiatku celého procesu veľa ľudí nevie, čo si želá“.
Môžete chcieť byť človekom, ktorý má fantasticky použiteľný dom, plný krásnych a exotických objektov, kde môžete hostiť hordy ľudí pri veľkých večerách a oslavách, a ktorý je križovatkou pre ľudí rônych generácií.
Ale keď sa už nachádzate v štádiu prieskumu a výberu domov, ktoré Vás priťahujú, uvedomíte si, že v skutočnosti máte radi svoje súkromie; že Vám až natoľko nezáleží na dizajne interiéru, aby ste strávili roky hľadaním fascinujúcich doplnkov; že v reálnom živote Vás neustále prichádzajúci susedia vyčerpávajú viac, než Vám to prináša radosť; že pocit pokoja a súkromia je pre Vás dôležitejší viac ako chaos, ktorý je spojený s preplneným domom známych.
Lov na domy je aj kognitívne náročný. V určitom okamihu Vám všetky hodnotenia, oceňovania a vyjednávania o cene začnú prerastať cez hlavu. Vy neviete, čo si predávajúci alebo stavebník (ten blbec!) myslí, alebo ako presne Vás chce v tomto procese obalamutiť (ale viete, že určite chce!). V určitom bode teda musí hlava prekontrolovať a nastaviť hranice na srdcu, za použitia určitých trikov pre nadobudnutie objektívnosti. Napríklad:
- Ako spraviť zásadné rozhodnutie týkajúce sa ponúk a podmienok? Predstierajte, že radíte priateľovi, nie sebe.
- Ako viete, že ste pomerne dobre prekutrali ponuky na trhu a neminuly ste lepšiu ponuku niekde inde? Na začiatku si sami povedzte, že si vyhliadnete 20 spoločností celkom. Návštívite 8, ponuku si vypýtajte od piatich a vyberte si tú najlepšiu (prípadne analogicky).
- Ako sa donútiť zapamätať si, že aj uprostred vyjednávania máte byť ochotný odísť? Jednoducho si pripomeňte, že máte na výber, a že na trhu existuje veľmi veľa iných možností pre bývanie.
A nakoniec, naháňanie domov je aj morálne obtiažne. A toto je miesto, kde na scénu prichádza Donald Trump (prípadne Marián Kotleba, je to na Vás). Stali sme sa totiž mimoriadne roztrieštenou krajinou. Ľudia sa spájajú len s ľuďmi, s ktorými majú porovnateľné ak nie rovnaké hodnoty. Každé mesto sa stáva kultúrnym getom, zatiaľ čo sa ich obyvatelia odcudzili takým spôsobom, že občianska „tkanina“ leží v troskách. Rozdeľovanie a odsudzovanie pritom poškodzuje nielen rozhľad jednotlivca, ale aj otvorenosť a krajiny ako celku.
Proces hľadania Vášho bývania smeruje Vašu pozornosť na nesprávne veci. Zameriava Vašu myseľ na funkcie toho-ktorého domu, pričom by ste sa mali sústrediť skôr na funkcie a štádiá Vášho života. Myslite na všetkých tých ľudí, ktorí sa nechajú zlákať vidinou lacného domu na periférii, nepočítajúc pritom s nákladmi na dlhé dochádzanie. Aj keď ide v takom prípade mnohokrát o šťastný domov, ale takisto o mizernú existenciu.
Nezameriavajte sa preto na vlastnosti bývania, ale na sociálne vzťahy, ktoré v nich vzniknú a budú v nich prebiehať, pretože len tie budete mať v pamäti aj po desiatkach rokov. Voľba toho či onoho miesta alebo domu má len mierny vplyv na radosti, ktoré v ňom budete prežívať. Okolie, ktoré si vyberiete a sociálna štruktúra do ktorej vstúpite je teda oveľa dôležitejšia ako výzor domu, ktorý si zaobstaráte.